Ak by sme mali vybrať jeden slovný druh, bez ktorého by jazyk stratil život, boli by to slovesá. Vyjadrujú dej, pohyb, zmenu, myšlienku či stav, jednoducho všetko, čo sa v našom svete deje. Bez slovies by veta ostala nehybná, bez deja, bez zmyslu. V slovenskom jazyku patria slovesá k základným stavebným prvkom vety a hrajú kľúčovú úlohu v komunikácii, literatúre aj v každodennom prejave. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, čo sú slovesá, aké druhy poznáme, ako sa časujú a aké chyby sa pri ich používaní robia najčastejšie.
Čo sú slovesá
Slovesá sú najživší a najdynamickejší slovný druh v slovenskom jazyku. Označujú dej, činnosť, stav alebo zmenu stavu, čiže všetko, čo sa deje okolo nás alebo v nás. Pomocou slovies opisujeme, ako sa niečo hýbe, mení, vzniká, zaniká alebo trvá. Sú to slová, ktoré vyjadrujú konanie, prežívanie, myslenie, bytie, skrátka všetko, čo môže byť dejom. Slovesá odpovedajú na otázky čo robí?, čo sa deje?, čo sa stalo? Napríklad: dieťa sa hrá, vietor fúka, voda tečie, kvet rastie, žena varí.
V slovenčine sú slovesá základom vety, pretože vyjadrujú prísudok, teda to, čo podmet (vykonávateľ deja) robí, aký je alebo čo sa s ním deje. Veta bez slovesa je neúplná alebo nemá význam. Napríklad Dievča v záhrade. (len pomenovanie) a Dievča sa hrá v záhrade. (úplná myšlienka, dej). Sloveso tak nesie jadro výpovede, vyjadruje čas, spôsob, osobu a často aj náladu alebo vzťah hovoriaceho k činnosti. Slovesá dávajú vetám pohyb a smer. Vďaka nim vieme rozlíšiť, či sa niečo deje teraz (čítam), v minulosti (čítal som) alebo sa len chystá udiať (budem čítať).
Z hľadiska gramatiky patria slovesá medzi ohybné slovné druhy, čo znamená, že menia svoj tvar podľa rôznych kategórií, a to osoby, čísla, času, spôsobu, vidu a rodu. To je dôvod, prečo sa slovesá musia vždy zhodovať s podmetom v osobe a čísle, napríklad ja idem, ty ideš, my ideme. Okrem vyjadrovania deja majú slovesá aj dôležitú štylistickú funkciu, dodávajú textu živosť, dynamiku a presnosť. Správne zvolené sloveso dokáže vetu oživiť a vyjadriť presný význam, napríklad rozdiel medzi ísť, kráčať, cupitať, utekať, pochodovať nie je len v činnosti, ale aj v tom, ako ju vnímame.
V bežnom jazyku sa slovesá používajú v každej situácii, v rozhovore, v písaní, v rozprávaní či vo vzdelávaní. Preto ich dobré ovládanie patrí medzi základné znaky jazykovej kultúry.
Historický pôvod slovies v slovenčine
Slovesá majú dlhú históriu, ich korene siahajú až do praslovanského jazyka, z ktorého sa postupne vyvinuli všetky slovanské jazyky vrátane slovenčiny. V minulosti existovalo viac slovesných časov, napríklad aorist, imperfektum a perfektum. Tieto formy dnes používajú len niektoré slovanské jazyky (napr. bulharčina), no v slovenčine sa udržal len minulý čas (perfektum), ktorý spájame s pomocným slovesom byť, napríklad písal som, čítala si, boli sme.
Zaujímavé je, že aj keď sa mnohé tvary stratili, ich stopy prežívajú v niektorých nárečiach a starších textoch. Napríklad v niektorých oblastiach Slovenska sa ešte donedávna zachovávali tvary ako bol by býval povedal, ktoré majú korene v starších minulých časoch. Počas vývoja sa slovesný systém zjednodušil, vznikli nové tvary podmieňovacieho a rozkazovacieho spôsobu, no logika slovies, vyjadrovať čas, osobu a spôsob deja, ostala zachovaná.
Gramatické kategórie slovies
Slovesá sú jedným z najbohatších a najzložitejších slovných druhov v slovenčine. Každé sloveso má viacero gramatických kategórií, ktoré určujú, kto koná, čo sa deje, kedy a ako. Práve tieto kategórie umožňujú presne vyjadriť čas, osobu, spôsob a povahu deja.
Osoba a číslo
Slovesá sa časujú podľa troch osôb, 1. osoba (hovoriaci), 2. osoba (adresát) a 3. osoba (ten, o kom sa hovorí). Zároveň rozlišujeme dve čísla, jednotné a množné.
Príklady časovania slovesa čítať:
- Jednotné číslo: ja čítam, ty čítaš, on/ona číta
- Množné číslo: my čítame, vy čítate, oni čítajú
Táto kategória ukazuje vzťah medzi hovoriacim a vykonávateľom deja, a preto je nevyhnutná na tvorbu zrozumiteľných viet.
Čas
Slovesá vyjadrujú čas, teda určenie, kedy sa dej odohráva. Slovenčina pozná tri základné časy:
- Prítomný čas – dej sa deje práve teraz (učím sa, píšem, čítam).
- Minulý čas – dej sa už odohral (učil som sa, písal som, čítal som).
- Budúci čas – dej sa ešte len udeje (budem sa učiť, budem čítať), alebo pri dokonavých slovesách aj naučím sa, prečítam.
Časová kategória je základom orientácie v deji a umožňuje jasne rozlíšiť minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Spôsob
Ďalšou dôležitou kategóriou je spôsob, ktorý vyjadruje postoj hovoriaceho k deju, či ide o realitu, príkaz, želanie alebo podmienku. V slovenčine rozlišujeme tri spôsoby:
- Oznamovací spôsob – opisuje skutočný dej (čítam knihu).
- Rozkazovací spôsob – vyjadruje príkaz, zákaz alebo želanie (čítaj! čítajte!).
- Podmieňovací spôsob – vyjadruje možnosť, prianie alebo podmienku (čítal by som, učila by sa).
Vďaka týmto spôsobom vieme rozlíšiť, či sa niečo deje, či to len chceme, alebo či je to len hypotetické.
Slovesný vid
Slovenské slovesá sa delia aj podľa vidu, ktorý určuje, či je dej ukončený alebo prebiehajúci.
- Dokonavé slovesá vyjadrujú dej ukončený alebo jednorazový (napísať, prečítať, urobiť).
- Nedokonavé slovesá označujú dej, ktorý prebieha alebo sa opakuje (písať, čítať, robiť).
Rozdiel medzi vidmi je veľmi dôležitý, pretože ovplyvňuje aj tvorbu budúceho času, nedokonavé slovesá potrebujú pomocné sloveso byť (budem písať), zatiaľ čo dokonavé nie (napíšem).
Slovesný rod
Slovesá môžu vyjadrovať aj vzťah medzi konateľom deja a jeho výsledkom, teda tzv. slovesný rod.
- Činný rod – podmet vykonáva dej (chlapec píše list).
- Trpný rod – podmet dej prijíma (list je písaný chlapcom).
Trpný rod sa často používa v úradnom a odbornom štýle, kde je dôležitý samotný dej, nie ten, kto ho vykonal.
Delenie slovies podľa významu a štruktúry
Z hľadiska významu sa slovesá delia na činnostné a stavové:
- Činnostné slovesá označujú fyzické alebo duševné činnosti (pracovať, behať, písať).
- Stavové slovesá vyjadrujú trvanie alebo vnútorný stav (spať, čakať, milovať).
Podľa prechodnosti rozlišujeme:
- Prechodné (predmetové) slovesá – dej prechádza na predmet (čítať knihu, písať list).
- Neprechodné (nepredmetové) slovesá – dej na predmet neprechádza (spať, bežať).
Podľa zvratnosti sa delia na:
- Zvratné slovesá – viažu sa na zámeno sa alebo si (učiť sa, pozerať sa, smiať sa).
- Nezvratné slovesá – neväzujú sa na zámeno (učiť, pozerať, čítať).
Časovanie slovies
Proces, pri ktorom sa tvar slovesa mení podľa osoby, čísla a času, nazývame časovanie.
Príklady časovania slovesa robiť:
- Prítomný čas: robím, robíš, robí, robíme, robíte, robia
- Minulý čas: robil som, robila si, robili sme
- Budúci čas: budem robiť (nedokonavé) alebo urobím (dokonavé)
- Podmieňovací spôsob: robil by som, robili by sme
- Rozkazovací spôsob: rob!, robme!, robte!
Najčastejšie chyby pri používaní slovies
Aj keď slovesá používame denne, práve pri nich robíme najviac chýb. Dôvodom býva ich zložitosť, musíme si zapamätať nielen správny tvar, ale aj čas, spôsob, rod či vid. Niektoré chyby sú bežné v hovorovej reči, iné vznikajú zo zvyku alebo z nepozornosti.
1. Dokonavý a nedokonavý vid
Jednou z najčastejších chýb je nesprávne používanie dokonavých a nedokonavých slovies. Napríklad veta „píšem úlohu“ znamená, že dej práve prebieha, no ak chceme povedať, že ju dokončíme, musíme použiť dokonavý tvar, „napíšem úlohu“. Podobne: „čítam knihu“ (dej prebieha) vs. „prečítam knihu“ (dej bude ukončený).
Rozdiel medzi dokonavým a nedokonavým vidom býva pre žiakov a cudzincov často mätúci, pretože mení nielen význam vety, ale aj spôsob tvorby budúceho času.
2. Zvratné a nezvratné slovesá
Ďalšou častou chybou je zámena zvratných a nezvratných slovies. Sloveso učiť sa znamená „získavať vedomosti“, zatiaľ čo učiť znamená „vysvetľovať niečo iným“. Preto je nesprávne povedať „učiť matematiku sa“ alebo „učiť sa niekoho“. Podobné problémy sa vyskytujú aj pri slovesách ako pozerať – pozerať sa, smiať – smiať sa, hrať – hrať sa. Práve prítomnosť alebo neprítomnosť zvratného zámena sa, si často úplne zmení význam vety.
3. Nesprávne časovanie nepravidelných slovies
Niektoré nepravidelné slovesá sa časujú inak, než by sme čakali. Napríklad:
- správne je idem – pôjdem – šiel som,
- som – bol som – budem.
Takéto chyby vznikajú často preto, že si mýlime spisovnú a hovorovú formu, alebo preto, že pri písaní napodobňujeme výslovnosť. Pomáha pravidelné čítanie a počúvanie spisovného jazyka.
4. Nesprávne negácie
Veľmi častou chybou je aj nesprávne negovanie slovies. V slovenčine sa zápor píše spolu so slovesom, nie oddelene. Správne teda je nerobím, neviem, nechcem, nie ne robím, ne viem, ne chcem. Zároveň treba dávať pozor na prípady, keď zápor mení význam: môžem – nemôžem, viem – neviem, chcem – nechcem.
5. Nesúlad medzi podmetom a slovesom
Ďalšou typickou chybou je nesúlad v osobe a čísle. Veta „deti beží po dvore“ je nesprávna, pretože sloveso musí zodpovedať množnému číslu: „deti bežia po dvore“.
Rovnako nesprávne je „ja čítajú“ či „my čítam“, sloveso sa vždy musí zhodovať s podmetom.
Naučte sa slovesá chápať, nie len používať
Slovesá nie sú len obyčajné slová, ktoré opisujú činnosti či stavy. Sú to živé prvky jazyka, nástroje myslenia, tvorenia a vyjadrovania. Vďaka nim sa z bežných slov stávajú príbehy, z viet myšlienky a z myšlienok komunikácia. Slovesá dávajú reči rytmus, emóciu aj smer. Bez nich by jazyk zostal statický a bez života.
Keď porozumieme, ako slovesá fungujú, začneme lepšie chápať aj samotnú štruktúru jazyka. Zrazu vidíme rozdiel medzi tým, čo sa deje, čo sa stane a čo by sa mohlo stať. Veta už nie je len súborom slov, ale živým obrazom deja. Ovládnuť slovesá preto znamená naučiť sa presne pomenovať svet okolo seba, vyjadriť pohyb, myšlienku, túžbu či zmenu. Ak chceme jazyk skutočne pochopiť, nestačí len memorovať tvary. Dôležité je vnímať význam, logiku a súvislosti medzi slovesami, ako sa menia časom, spôsobom či vidom, ako ovplyvňujú zmysel celej vety. Vtedy sa z učenia stáva objavovanie.
Ak si chcete svoje vedomosti nielen zopakovať, ale aj zábavne precvičiť, navštívte diktathravo.sk. Nájdete tam online diktáty, zamerané aj na slovesá a ďalšie jazykové javy. Deti aj dospelí si tak môžu hravou formou upevniť to, čo sa naučili a učiť sa slovenčinu bez stresu, s radosťou. Vďaka tomu sa aj gramatika, ktorá sa na prvý pohľad zdá zložitá, stáva prirodzenou súčasťou jazyka, ktorý používame každý deň.
Naučte sa slovesá chápať, nie len používať, pretože ten, kto rozumie slovám, dokáže lepšie rozumieť svetu